Členkový kĺb /articulatio talocruralis/ je zložený kladkový kĺb. Jeho skelet tvoria koncové časti kostí predkolenia – ihlice a píšťaly, ktoré sú navzájom spojené väzom – syndezmózou a vytvárajú vidlicu, ktorá nasadá na členkovú kosť /talus/. Stabilita členkového kĺbu je zabezpečená  väzivovým aparátom do ktorého okrem spomínanej syndezmózy patrí kĺbové puzdro a postranné, teda vonkajšie a vnútorné väzy.

Členkový kĺb je štatisticky najčastejšie poraneným kĺbom ľudského tela. Nestabilita členka , chronická bolesť spojená s obmedzením hybnosti – impingement môžu vznikať z rôznych príčin
1. Úrazy - medzi najčastejšie úrazy členka patria podvrtnutia – distorzie a to nie len pri športe ale veľmi často pri bežnej chôdzi. S týmto typom úrazu sa stretávame u športovcov či už príležitostných alebo vrcholových
2. Degeneratívne zmeny – vznikajú v dôsledku poškodenia chrupavky spojenej s chronickým zápalom ako následok preťažovania kĺbu – náchylní sú jedinci s nadváhou alebo pri nedoliečení a bagatelizovaní podvrtnutí a s tým súvisiacou nestabilitou
3. Vrodené zmeny – do tejto skupiny patria pacienti trpiaci tzv. hypermobilitou – voľnosťou kĺbu. V ich prípade je nestabilita členka spôsobená vrodenou voľnosťou kĺbového puzdra a väzov

Poškodenie väzov členka je jedno z najčastejších poranení postihujúce dolné končatiny. Mnohokrát sú jednak zo strany pacienta i lekára prehliadané, bagatelizované. Pokiaľ nie sú od začiatku správne diagnostikované a následne liečené môžu viesť k výrazným problémom v oblasti členka v zmysle nestability, čo sa prejavuje podvrtnutím členka pri chôdzi na nerovnom povrchu a v ťažkých štádiách i artrózou a výraznou bolestivosťou. Poškodenie väzov členka môžeme rozdeliť do troch stupňov  

1. Natiahnutie väzov sa prejavuje bolesťou a postupne sa rozvíjajúcim opuchom. Bolestivosť sa môže rozvíjať i niekoľko hodín po úraze až po vzniku opuchu. U natiahnutia sa spravidla neobjavuje krvný výron – modrina, ktorá je známkou ťažšieho poranenia.

2. Za druhý stupeň môžeme považovať čiastočné pretrhnutie väzov /parciálna ruptúra/, kedy je štruktúra väzu narušená, ale väz nie je úplne pretrhnutý. Pacient pri zlom dostúpení pocíti prasknutie. P tomto stupni poškodenia dochádza aj k poškodeniu kĺbového puzdra, ktoré je pretkané cievami a prejaví sa rozvojom krvné výronu – vzniká modrina.

Po úraze je vhodné postihnutú končatinu zaladovať, stiahnút elastickou bandážou a pacienta transportovať k lekárovi, kde sa doplní RTG snímok , ktorý môže odhaliť poškodenie kosti. V liečbe je vhodné končatinu imobilizovať v sádrovej dlahe na 2-4 týždne aby došlo ku správnemu zhojeniu väzov.

3. Úplne pretrhnutie väzov/totálna ruptúra/ sa prejavu podobne ako čiastočná s tým rozdielom, že krvný výron – modrina a opuch býva výrazny a vzniká veľmi rýchlo po úraze.

Kompletné pretrhnutie väzov je závažné poranenie a malo by byť adekvátne ošetrené. Pri ošetrení je nutné doplniť RTG vyšetrenie za účelom vylúčenia poškodenia kosti.  Pretrhnuté väzy by mali byť urgentne operačne zošité s následnou fixáciou, hlavne u aktívnych ľudí a športovcov, aby sme sa do budúcna vyhli nestabilite. Ak pacient s takýmto úrazom nepodstúpi operačný zákrok je nutné členok fixovať na 6 týždňov v sádre.

Artroskopia členkového kĺbu je miniinvazívna vyšetrovacia a liečebná operačná metóda, pri ktorej sa drobnou cca 1 cm veľkou ranou zavedie do členkového kĺbu optické vlákno /kamera/ a jej prostredníctvom sa na monitore dá prehliadnúť predná alebo zadná časť členkového kĺbu v závislosti od toho, kde má pacient problém. Ďalším vstupom sa môžu zaviesť do kĺbu špeciálne nástroje, ktorými sa dajú jednotlivé štruktúry vyšetriť a v prípade potreby aj operačne ošetriť.

Pri artroskopickom vyšetrení členkového kĺbu môžeme zhodnotiť stav chrupaviek na hornej časti členkovej kosti /talus/ a dolnej časti holennej kosti /tibie/ a na vonkajšom členku /fibula/, kde chrupavka môže byť poškodená alebo výrazne stenčená.  Na členkovej kosti /tale/ môže byť defekt chrupavky alebo výrastok brániaci pohybu, čo sa prejavuje bolesťou na prednej strane členkového kĺbu. Podobne môže byť výrastok na prednej strane holennej kosti. V zadnej časti členkového kĺbu sa artroskopicky dajú odstrániť výrastky prejavujúce sa bolesťou v zadnej časti. Rovnako sa dá odfrézovať  odlomená časť zadného výbežku členkovej kosti /processus posterior tali/. V členkovom kĺbe môžu byť prítomní drobné voľné telieska, ktoré vedú k blokovaniu, nemožnosti pohybu. Prostredníctvom artroskopie sa dajú odstrániť, aby nepoškodzovali chrupavku v kĺbe

Obrovskou výhodou artroskopie je minimálny zásah do štruktúr kĺbu, možnosť kompletného a presného prehliadnutia vnútrokĺbnych štruktúr, ich následné vyšetrenie. Po operačne rýchlejšie hojenie drobných rán v dôsledku menšieho opuchu, menšia bolestivosť. Jedna z najväčších výhod je rýchlejšia mobilizácia pacienta a s tým súvisiaci rýchlejší návrat k bežným denným aktivitám a športu.

Dolná časť predkolenia /ihlice a píšťaly/ spolu s členkovou kosťou vytvára členkový kĺb. Zlomeniny tejto oblasti patria medzi jedny z najčastejších úrazov dolnej končatiny. Vznikajú pri bežných podvrtnutiach, sú to tzv. luxačné zlomeniny. Môže pri nich dôjsť k odlomeniu len vnútorného členka /dolný koniec tibiae - píšťaly/, alebo vonkajšieho členka /dolný koniec fibuly – ihlice/ alebo oboch vonkajšieho aj vnútorného členka /fractura bimalleolaris/ alebo tzv. trimalleolarna zlomeniny, kedy je zlomenina vonkajšieho a vnútorného členka spojená zo zlomeninou zadnej hrany dolného konča tibiae – píšťaly.

Diagnostika

U luxačných zlomenín je pri prvom vyšetrení zjavná dekonfigurácia členkového kĺbu, rýchlo sa rozvíjajúci opuch a krvný výron – modrina. Pri vyšetrení a repozícii /narovnaní/ je počuteľný krepitus. Pre stanovenie diagnózy je rozhodujúce RTG vyšetrenie, ktoré môže byť doplnené aj o CT vyšetrenie vrámci predoperačného plánovania.


Liečba

Pri prvotnom ošetrení zlomenín členka je nutné ich zafixovať v čo možno najmenej dislokovanej pozícii. Väčšina zlomenín je indikovaných k operačnému riešeniu. Konzervatívne sa dajú liečiť zlomeniny bez posunu alebo len s posunom minimálnym. V tomto prípade je nevyhnutná sádrová fixácia na dobu 6 týždňov. Cieľom operačnej liečby je obnovenie dĺžky a tvaru fibuly – ihlice, rekonštrukcia syndezmózy a kĺbových plôch. Zlomeniny vonkajšieho členka fixujeme väčšinou dlahou a skrutkami. K osteosyntéze, teda ošetreniu zlomeniny vnútorného členka, využívame jednu skrutku a drôt. Ak je fragment malý možno ho fixovať pomocou ťahovej cerkláže. Zadnú hranu tibiae – píšťaly pri trimalleolárych zlomeninách fixujeme v prípade ak je úlomok väčší ako 1/3 kĺbovej plochy a je posunutý o viac ako 2mm. Pokiaľ je opuch výrazne rozvinutý môže byť sprevádzaný vznikom búl /pľuzgierov/ sú ohrozene mäkké tkanivá rovnako tak i v prípade otvorených zlomenín. Na mieste je dôsledná repozícia a naloženie vonkajšieho fixátora kým nedôjde k odozneniu opuchu a stabilizácii mäkkých tkanív. Zlomeniny v oblasti členka môžu byť komplikované poruchami hojenia a to najmä u diabetikov a fajčiarov.

Je dlhá šľacha , ktorá spojuje trojhlavý lýtkový sval s pätovou kosťou. Má významnú úlohu v koordinácii chôdze a behu. Lýtkový sval prechádza do šľachy približne v polovici lýtka. Achillova šľacha je najväčšia a najpevnejšia šľacha ľudského tela, no zároveň aj veľmi zraniteľná. Vplyvom opuchu, nadváhy, úrazu alebo nesprávneho štýlu chôdze môže šľacha stuhnúť čím sa výrazne obmedzí jej elasticita a ako dôsledok sa môže poškodiť  ruptúrou /roztrhnutím/, zápalom a degeneráciou.

Úraz – Vplyvom extrémnych síl vznikajúcich pri náhlom pohybe dochádza  k jej čiastočnému alebo úplne pretrhnutiu. Pomerne veľkú skupinu pacientov tvoria príležitostní športovci, kedy v dôsledku nedostatočného tréningu Achillova šľacha nevydrží a pretrhne sa. U prof. Športovcov sa najčastejšie stretávame s roztrhnutím u futbalistov, atlétov.

Degeneratívne zmeny - chronickým preťažovaním hlavne pri športových aktivitách vznikajú štrukturálne zmeny na základe jej nedostatočného prekrvenia. Typicky sa prejavujú pozáťažovou bolesťou a limitáciou pohybu v členkovom kĺbe. Typickou skupinou pacientov sú dlhoročný športovci, ktorí v priebehu kariéry utrpeli veľké množstvo drobných úrazov, ktorých sprievodným prejavom sú výrastky v oblasti úponu Achillovej šľachy, zápal burzy a s tým súvisiaca bolesť.

V dôsledku opakovaného preťažovania , zápalom, opuchom a s pribúdajúcim vekom šľacha stráca elasticitu a spolu s množením jazvovitého tkaniva po drobných poraneniach je omnoho náchylnejšie na poškodenie.

Základom diagnostiky je klinické vyšetrenie stavu pacienta doplnené o zobrazovanie metódy – ultrazvukové vyšetrenie /sonografické/ eventuálne vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Pretrhnutie Achillovej šľachy sa lieči operačne – suturou /zošitím/ a následnou imobilizáciou v ortéze alebo v sádrovej dlahe.

Hagludova exostóza je výrastok na zadnej strane pätovej kosti v mieste pred úponom Achillovej šľachy. Pri pohybe v členkovom kĺbe môže tento výrastok dráždiť tzv. retrokalkaneárnu burzu, ktorá sa nachádza medzi výrastkom a Achillovou šľachou. Ak ku dráždeniu burzy nedochádza pacienti nemajú žiadne obtiaže. Niekedy môže dôjsť k tvorbe výraznej pätovej ostrohy v mieste úponu Achillovej šľachy, najčastejšie vzniká dráždením v tesnej obuvi.

Príznaky
Hlavným príznakom je bolesť v oblasti pätovej kosti pri úpone Achillovej šľachy. Bolesti spočiatku nie sú trvalé, ale môžu sa postupne zo záťažou stupňovať. K zhoršeniu bolestí môže dôjsť v pevných a úzkych topánkach, ktoré tlačia na úpon Achillovej šľachy. K diagnostike Haglundovej exostózy je potrebný RTG snímok pätovej kosti, kde je výrastok rozoznať. Nález sa môže zhoršovať aj klinicky – zvýraznenie bolestí, opuchu a začervenanie v mieste dráždenie i rontgenologicky – zväčšovanie výrastku.

Terapia
Liečba Haglungovej exostrózy je spočiatku konzervatívna spočíva v úprave obuvi, užívaní protizápalových liekov, do úvahy prichádza aj rehabilitácia s aplikáciou elektroliečby, magnetoterapie a ultrazvuku. Ďalšie možnosti konzervatívnej liečby sú aplikácia rázovej vlny, laseru alebo lokálna RTG terapia. Obstrek bolestivého miesta kortikoidom sa neodporučuje pretože môže viesť k roztrhnutia Achillovej šľachy. Ak konzervatívna liečba nie je dostatočná do úvahy pripadá operačné riešenie, kedy sa odstraňuje výrastok na hrbole pätovej kosti a väčšinou aj zápalovo zmenený tiahový váčok – retrokalkaneárna burza. Podľa rozsahu výkonu potom môže nasledovať sádrová fixácia na dobu 3-6 týždňov.

Bolesti päty v oblasti šľapy najčastejšie vznikajú pri preťažovaní nohy, nadváhou alebo nosení nevhodnej obuvi. Príčinou je zápal spoločného úponu krátkych svalov nohy, teda väzivového pruhu – plantárnej aponeurózy na pätovej kosti. Chronickým dráždením kosti zápalom následne vzniká ostroha pätovej kosti.