Lakťový kĺb je zložený kĺb, ktorý je tvorený 3 kosťami: ramennou, lakťovou a vretennou. Medzi jednotlivými kosťami vznikajú 3 kĺbne spojenia: kladkový kĺb (humerus a ulna), guľový kĺb (humerus a radius) a valcový kĺb (radius a ulna).

Bolesti v oblasti lakťového kĺbu

Najčastejšou príčinou bolestí v oblasti lakťového kĺbu je úponová bolesť šliach svalov predlaktia – tzv. epikondylitídy. Ďalším častým ochorením je burzitída lakťového kĺbu (bursitis olecrani) vznikajúca najčastejšie pádom na lakeť, alebo dlhodobým mechanickým dráždením oblasti lakťového kĺbu. Samostatnou skupinou príčin bolestí lakťového kĺbu sú úrazy a poúrazové stavy.

Laterálna epikondylitída (tenisový lakeť) patrí medzi najčastejšie ochorenie šliach v ľudskom tele. Etiopatogenéza je multifaktoriálna, najčastejšie sa za príčinu považuje chronické preťažovanie a mikrotrauma. Najčastejšie sa vykytuje v strednom veku. Cieľom liečby je redukovať bolesť a umožniť pacientovi návrat k plnej aktivite. V liečbe za optimálne považujeme začať konzervatívnym postupom, ktorý zahŕňa pokojový režim, lokálne a celkové podávanie protizápalových liekov, obstrekovú liečbu. Užívanie ortéz, tejpov, aplikácia fyzikálnej liečby a rehabilitácia sú súčasťou liečebného procesu, aj keď vo väčšine štúdií nepriniesli zlepšenie stavu. Ak konzervatívna liečba nie je úspešná indikujeme operačný výkon. Včasnou operačnou liečbou zamedzujeme vzniku štrukturálnych zmien v oblasti humeroradiálneho kĺbu a mäkkých tkanív.

Mediálna epikondylitída (golfový lakeť) - klinický obraz je podobný ako pri tenisovom lakti ale bolesť sa sústreďuje skôr na vnútornú stranu lakťa.  Príčinou je taktiež opakované preťažovanie, prípadne trauma. Liečebný postup je zhodný ako pri tenisovom lakti, iba operačný prístup je vedený na vnútornej strane lakťa. Pri tomto type operácie je možné pri rozšírenom reze vykonať aj revíziu ulnárneho nervu, ktorý po opakovaných traumách a preťažovaní môže byť vo svojom priebehu utlačený.

Burzitída lakťa – burza je mazový vačok, ktorý sa nachádza medzi kosťou a svalom, prípadne šľachou a napomáha pri pohybe, zmierňuje trenie. Pri opakovanom chronickom dráždení vzniká v burze zápal, ktorý spôsobí opuch, začervenanie a zateplenie pokožky v okolí burzy a výraznú kľudovú bolesť, ktorá za pri pohybe ešte zhoršuje. Liečba spočíva na začiatku v konzervatívnom postupne, teda lokálne kryoterapia, farmakoterapia – NSA, ATB, znehybnenie, v prípade neúspešnej konzervatívnej liečbe pristupujeme k operačnej liečbe, teda k operačnému odstráneniu burzy.

Synovitída lakťa – je zápal synoviálnej blany, teda výstelky kĺbu a súčasť kĺbneho puzdra. Pri zápale dochádza k bolesti, opuchu a obmedzeniu hybnosti, ktorý môže prejsť do chronicity, teda hybnosť môže byť obmedzená aj po preliečení akútnej fázy synovitídy. Terapia je najskôr konzervatívna, teda NSA, lokálne kryoterapia, dlahovanie v extenzii. Ak konzervatívna liečba nie je úspešná, prechádzame k operačnej terapii, teda revízii celého lakťového kĺbu, pri ktorej sa pouvoľnujú zrasty, odstráni sa patologicky zmenená synovia, prípadne sa odstránia kostné výrastky, ktoré bývajú časté najmä po úrazoch lakťa. Pooperačne pokračujeme vo farmakoterapii, dlahovaní a intenzívnej rehabilitácii.

Okrem bedrového kĺbu, kolena či ramena, je možné nahradiť aj kĺb lakťa. Táto zriedkavá operácia má svoje prísne indikácie. Jedná sa o pomerne zložitý operačný výkon, kedy sa nahrádzajú kĺbne plochy ramennej a lakťovej kosti.

Medzi indikácie k totálnej endoprotéze lakťového kĺbu patria: reumatoidná artritída, ktorá zasahuje lakťový kĺb a vedie k jeho znehybneniu, osteoartróza, teda degeneratívne poškodenie chrupaviek buď degeneratívneho pôvodu alebo poúrazového charakteru. V prípade zložitých trieštivých zlomenín tiež uvažujeme o možnosti TEP lakťa. K vzácnejším prípadom patrí resekcia kostného nádoru a následná nutnosť náhrady kĺbu alebo hemofylická artropatia.

V niektorých prípadoch však túto operáciu nemôžeme uskutočniť. Ak mal pacient v minulosti bakteriálny zápal lakťového kĺbu, tak implantácia totálnej endoprotézy je veľmi riziková. V prípade obmedzenia pohybu hornej končatiny (paréza, strata funkcie svalov) je takáto operácia nevhodná. Nedostatočné krytie kĺbu pokožkou (napr. po ťažkých úrazoch) je kontraindikáciou. Na záver treba dodať aj nespolupracujúceho pacienta, ktorý nebude chodiť na kontrolu či pokračovať v rehabilitácii.

Rozlišujeme tri typy protéz lakťa: tzv. uzamknuté (ktoré sa už nepoužívajú), polouzamknuté, ktoré sa využívajú pri implantáciach po ťažkých úrazoch a tzv. odomknuté/neuzamknuté, ktoré sa využívajú napr. pri ochorení reumatoidnou artritídou.